TURISTIKA NA LIPTOVE

ŽIARSKA DOLINA – BARANEC

od autora:
Picture of Monika Sopóciová

Monika Sopóciová

Live active⛰🤸🏽‍♀️ YOLO🌞
autor článku

Baranec je jeden z mála Tatranských vrcholov dostupný aj v zimnom období. O výške 2 184 m. n. m. sa radí medzi najvyššie vrchy Západných Tatier. Spadá pod Žilinský kraj, konkrétne pod okres Liptovský Mikuláš. Nevzťahuje sa naň žiadna zimná turistická uzávera a preto je častou voľbou milovníkov vysokohorskej turistiky. Priamo z vrcholu Baranca je naozaj krásny výhľad na Liptov a tiež na časť hrebeňovky Roháčov, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé a Ostrý Roháč. Hrebeňovka Roháčov je mimo zimnej uzávery atraktívnou voľbou každého skúsenejšieho turistu. Exponovaný a reťazami istený Ostrý Roháč určite zdvihne adrenalín nejedného návštevníka.

Štart trasy na Baranec:

  • parkovisko v Žiarskej doline. Na jeho vrchol sa najrýchlejšie dostanete po žltom turistickom značení cez Holý vrch. Druhá dlhšia trasa vedie z parkoviska v Žiarskej doline po modrej a zelenej turistickej značke a pretína Žiarsku chatu.

Pokiaľ si zvolíte druhú možnosť, tak práve Žiarska chata je veľmi obľúbený a rýchlo dostupný ciel pre rodiny s deťmi. Ide o ľahkú turistiku Žiarskou dolinou, na konci ktorej vám chata celoročne ponúka občerstvenie a možnosť posedenia na veľkej terase. Prechádzkovým tempom sa dá zvládnuť za menej ako dve hodiny. Táto trasa je v zime populárna aj ako skialpinistický cieľ. Umožňuje totiž pokračovať na pásových lyžiach až do Smutného, či Žiarskeho sedla. Ako odmenou, vám bude malebné zlyžovanie vo voľnom teréne. Pri tomto športe ako aj každej inej zimnej turistike však netreba zabúdať na potrebné vybavenie. Turistické mačky sú minimálnou a vždy povinnou súčasťou každej výpravy.

 

.
Previous slide
Next slide

Pokiaľ si zvolíte trasu na Baranec po žltom turistickom značení, cesta bude viesť cez Holý vrch. Tento je často koncovým cieľom pre viacero turistov, nakoľko výstup nie je až tak veľmi náročný. Na Holý vrch sa dostanete za maximálne 2,5 hodiny ale zdatní turisti to zvládnu aj v rýchlejšom tempe. Tí čo sa nezľaknú výzvy, budú určite pokračovať ďalej po žltej turistickej značke až na samotný vrchol Baranca. Treba ale rátať s tým, že ďalší úsek výstupu vám zaberie približne hodinu a pol. Z Baranca je však za predpokladu pekného počasia, krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany. Turistika na Baranec sa radí medzi náročnejšiu v podstate celodennú túru a teda výstupom sa človek aj patrične zapotí. Pri schádzaní nezabudnite na turistické paličky, ktoré sú pri strmších úsekoch veľkým pomocníkom. Ako zostupovú cestu si viete zvoliť buď opätovne trasu cez Holý vrch až na parkovisko v Žiarskej doline, alebo tú dlhšiu verziu cez Žiarske sedlo a Žiarsku chatu.

FAKTY

BARANEC (2184 m.n.m.)

  • tretí najvyšší vrch Západných Tatier
  • dlžka trasy: 17 km
  • trvanie: 7,5 hodín 
  • trasa: Žiarska dolina, ústie (parkovisko) – Žiarska chata – rázc. pod Homôľkou – Žiarske sedlo – Smrek – sedlo Jamina – Baranec – Holý vrch – Žiarska dolina, ústie
  • Reštauračné zariadenia:  Salaš Žiar,  Žiarska chata
  • Zaujímavosti na trase: Medvedia štolňa
  • náročnosť 
☆☆☆☆☆ 4/5
Facebook
LinkedIn

BYSTRÁ

od autora:

Kráľovná Západných Tatier alebo inak aj ako Bystrá, ktorú pomenovali podľa Bystrej doliny, nad ktorou sa vypína. Dolina zasa dostala názov od Bystrého potoka, ktorý ňou preteká. Bystrosť máte všade navôkol. Máloktorý z turistov prechádzajúcich Liptovom si všimne nenápadný vrch, ktorý však ako kráľovná tróni v kráľovstve horských velikánov. Z jednej strany ju stráži veľkolepý Baranec, z druhej strany urastený Kriváň. Hôľnato-skalnatý vrchol poskytuje krásny kruhový výhľad na okolité vrchy, doliny a to nielen na slovenskej, ale i na poľskej strane. Svahy Bystrej sú domovom aj vzácnych vysokohorských živočíchov, a tak okrem podmanivých výhľadov môžete pozorovať aj kamzíky či svište.

Spoločnosť jej robia o niečo nižšie vrchy Jakubina, Blyšť a Klin. Bystrá sa nachádza  v ich centrálnej časti v geomorfologickom podcelku Liptovské Tatry asi 0,5 km južne od hlavného hrebeňa. Bystrú obopínajú mohutné ľadovcové doliny. Z juhozápadu Gáborova dolina (odnož Račkovej doliny), z juhu Bystrá dolina a z juhovýchodu Kamenistá dolina. Oddeľujú ich dve rázsochy spadajúce z Bystrej. Predstavuje najvyšší vrchol Západných Tatier s výškou 2 248,4 m n. m. Nachádza sa v južnej časti hlavného hrebeňa. Bystrá má aj svoju menšiu sestru – Nižnú Bystrú s výškou  2 163 m n. m. Túto súrodeneckú dvojicu dopĺňa poľský Blyšť.

História výstupov na Bystrú je bohatá. Na začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch. Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari.

Trasa: Ideálnym východiskom výletov na Bystrú je Podbanské. Najkratší výstup vedie Bystrou dolinou, vychádza z Hrdova (chatová oblasť medzi Pribylinou a Podbanským) a smeruje po žltých značkách hore na sever. Stúpa Bystrou dolinou a trvá asi 4 hod. Ďalšia trasa vedie z Podbanského po modro značkovanom chodníku Kamenistou dolinou na hlavný hrebeň do Pyšného sedla a po červených značkách cez Blyšť do Bystrého sedla. Odtiaľ pokračuje po modrej značke popod Blyšť na Bystrú a spolu trvá asi 5 hod. Tretí variant vedie modro značkovanou lesnou cestou Úzkou dolinou, ktorá sa po chvíli člení na Jamnícku a Račkovu dolinu. Pokračuje Račkovou dolinou po žlto značkovanom turistickom chodníku po sútok Gáborovho potoka a Račkovej. Odtiaľ smeruje po zelených a neskôr po modrých značkách do Bystrého sedla a popod Blyšť na vrchol Bystrej. Trvá asi 5 hod. Kto si chce však naplno vychutnať čaro západotatranských dolín, vyberie sa na Bystrú z Pribyliny Račkovou dolinou.

Turistická mapa.